Jeden kráľ zvolal na dvor mágov z celého kráľovstva a povedal im: „Chcel by som byť pre svojich poddaných vždy príkladom. Byť silný a pevný, chladnokrvný keď sa v živote niečo prihodí. Niekedy sa mi stáva, že som smutný alebo znechutený nejakou nepriaznivou udalosťou alebo očividným nešťastím. Inokedy nečakaná radosť alebo veľký úspech uvádzajú do stavu abnormálneho vzrušenia. A to sa mi nepáči. Cítim sa ako steblo zmietané vlnami osudu. Urobte mi amulet, ktorý ma uchráni pred týmito duševnými stavmi, pred týmito smutnými a veselými výkyvmi nálady.“Mágovia jeden po druhom odmietali. Pre neskúsených ľudí, ktorí sa na nich obracali, vedeli vyrábať amulety všetkých druhov, ale oklamať kráľa nebolo ľahké. O to viac, že kráľ vyžadoval amulet s takým náročným účinkom.Keď už kráľov hnev len-len že nevybuchol, predstúpil pred neho múdry starec, ktorý povedal: „Veličenstvo, zajtra ti prinesiem prsteň a kedykoľvek naň pozrieš a budeš smutný – rozveselíš sa. A keď budeš vzrušený – utíšiš sa. Bude stačiť, keď si prečítaš magickú vetu, ktorá bude na ňom napísaná.Na druhý deň sa múdry starec vrátil a v hrobovom tichu, lebo všetci boli zvedaví na magickú vetu, podal prsteň kráľovi.Kráľ sa pozrel na prsteň a prečítal si na striebornom krúžku vetu:“AJ TOTO PREJDE.“